reklama

Slováci a diplomy I

V nedávnej dobe rozvírila mútne vody slovenského školstva správa o „neštandardne“ udeľovaných tituloch na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka. Škandál sa týkal niekoľkých študentov tejto univerzity, ktorí mali svoje vysokoškolské diplomy získať v nezvyčajne krátkom čase. No a aby toho nebolo málo, medzi týmito študentmi boli aj deti samotného dekana jednej z fakúlt.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

V prvom slede človeku napadne, čo si asi tak tento dekan myslí o využiteľnosti a kvalite vedomostí, ktoré „jeho“ fakulta ponúka, ak o ne bez milosti pripraví svoje vlastné deti.

Keď sa náhodou podarí túto absurditu predýchať, človek začne uvažovať, načo je komu diplom bez zodpovedajúcich vedomostí.

Istotne je jednou z hlavných príčin tohto javu systém vzťahov, ktorý som sám pre seba nazval „vybavovacia spoločnosť“. Stačí mať známych na správnom mieste a vybaviť sa dá všetko. Pokiaľ ide o pracovnú pozíciu, niekedy je poslednou formálnou prekážkou vysokoškolský diplom, ale veď aj ten sa koniec koncov dá - „vybaviť“. Ak by náhodou niekoho trápila otázka prečo slovenská spoločnosť napriek obrovským očakávaniam dvadsať rokov prešľapáva na mieste, dávam v prvom rade do pozornosti práve tento systém vzťahov založený na konexiách, nie vôli a schopnosti privodiť zmenu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozprávať Slovákom o „vybavovaní“ by však bolo úplne zbytočné, skôr by som sa preto chcel venovať téme, čo pre Slováka diplom ako taký znamená.

Diplom, alebo ak chcete, titul je v slovenskej spoločnosti dôležitá vec. Je to zaiste dôsledok našej dávnej plebejskej histórie, ako aj minulosti nie až tak dávnej, keď sa v rámci rovnostárskej spoločnosti s rovnakými platmi, rovnakými škaredými panelovými bytmi, rovnakými embéčkami, flanelovými košeľami, či tapetami, stal diplom legálnym spôsobom vymrštenia ponad sivú masu a získania spoločenského statusu, ktorý už vo všeobecnosti jeho držiteľovi nikto nemohol vziať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(To, aké kritéria rozhodovali o prijatí na vysokú školu a kto sa dostával na odbory ako právo a kto na, dajme tomu, elektrotechniku nechajme bokom).

Tento fenomén pretrval v slovenskej spoločnosti dodnes, aj keď môj názor na vec, a tým pádom aj tento príspevok, bude zrejme poznačený najmä spoločenskými pomermi v regióne Zemplína, v ktorom som vyrastal.

V tomto sa stratifikácia spoločnosti na základe akademických titulov až hriešne podobá indickému kastovému systému. Úplne vážne ...

Pre zachovanie únosnej dĺžky článku sa dnes dotknem len kasty najvyššej, nabudúce snáď dôjdu na rad ostatné, hlavne tie, ktoré zažívajú nevídaný boom v počte svojich členov, ako aj škandálov à la Trenčianska univerzita.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prirodzene, najvyššia pozícia, alebo ak chcete kasta, v tomto systéme pripadá doktorom - lekárom. Trefne tento jav opisuje na Zemplíne až notoricky známa hláška „dochtor ju bere“ akejkoľvek babky (zďaleka nie len dedinskej) vyjadrujúcej pýchu nad nastávajúcim manželským zväzkom svojej vnučky s osobou s ukončeným lekárskym vzdelaním. Je takmer nepredstaviteľné, že by sa o tom niektorá babka zabudla zmieniť pri jednej zo zriedkavých spoločenských interakcií, ktoré ešte starším ľuďom na Slovensku zostali (pokec pred kostolom, pred obchodom, či klasicky cezploťák).

Toto vnímanie sveta plynule prešlo aj na súčasnú strednú resp. staršiu generáciu (generáciu našich rodičov), a v určitej modifikovanej forme aj na mladých ľudí. Ťažko si predstaviť svadobné oznámenie práve doštudovaných akademikov bez prítomnosti titulu pred menom. Nie že by na tom bolo vo všeobecnosti niečo zlé, na Zemplíne však svadobné oznámenie nie je len prostriedkom oznámenia radostnej udalosti, ale aj nenápadným nosičom informácie o získanom statuse, a to priamo žiadanej marketingovej skupine – rodine a známym.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V takomto prostredí čaro diplomov prirodzene zavoňalo aj mladej generácii. Z dôveryhodných zdrojov som počul o človeku, ktorý sa cez celú medicínu preobálkoval, skúšku po skúške. Čo to muselo stáť peňazí, deti v Afrike by mali rok čo jesť!! Dnes nedokáže zmerať tlak a vlastný otec by si od neho nenechal predpísať ani len paralen. Čo je to však oproti blaženému pocitu pri pohľade do občianky, keď pred menom svieti titul MUDr. !

Ten blažený pocit je síce o.k., avšak za to úsilie (prípadne peniaze) je to stále slabá odplata. S čím teda môžu nositelia tohto akademického titulu v regióne Zemplína rátať?

V prvom rade s nekonečným riťolezectvom, ktoré sa ani zďaleka neobmedzuje len na súčasných, či potenciálnych pacientov. Titulovaný MUDr., hoc by aj dvadsať rokov nepáchol k bielemu plášťu, bude ešte aj v „ovocí-zelenine“ „pán doktor sem, pán doktor tam“ (nehovorím o lekároch- dôchodcoch). Nie je náhoda, že lekári tvoria tradične podstatnú časť mestského zastupiteľstva, kam ich s obľubou občania posielajú. Na základe čoho, ani srnka netuší ... A možno aj tuší ...

Peťo Tóth

Peťo Tóth

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Radšej ani nechci vedieť :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu