reklama

O Hašekovi a tých našich

Máloktorý národ má také nízke sebavedomie ako Slováci. Dokonale sa to ukázalo,  už ani neviem po koľkýkrát na neúspešnej futbalovej kvalifikácii, tentokrát  na ME vo futbale.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

  Dodnes si živo pamätám ako nadržaný slovenský tím, posilnený (či opitý) poslednými pozitívnymi výsledkami a nesúdnymi nadpismi dennej tlače, na domácom ošarpanom štadióne nastupoval na trávnik proti Čechom. Slováci to „vytiahli“ na utešenú trojku, ktorá sa všeobecne vníma ako rozdiel triedy medzi súpermi. Smutný pohľad na zlomených domácich „fanúšikov“ len dotiahol trápnosť situácie do dokonalosti, a zase raz poodkryl plytkosť Slovákovej duše. Nepomohli ani súcitné či provokatívne výzvy (neviem sa rozhodnúť) z Českého tábora typu:“Kde máte kotel?“, reagujúc na ticho vanúce zo slovenskej strany publika. Kotol vyhasol, Slováci si poslušne sadli na zadok a s nimi aj ich nezdravé sebavedomie. Tentoraz úžasne nízke. Z Olympu dokonalosti do trávnikového bahna. Z extrému do extrému. Ale ináč sa to u nás asi nedá.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Svoje by o tom mohli rozprávať naši hokejisti, len oni sami vedia, čím si museli prejsť na poslednej Olympiáde v Turíne. Úvodná fáza, v ktorej zotreli tímy s oveľa širšími kádrami. Úspech, na ktorý sa dlho čakalo, možno až príliš dlho. Preto to obrovské sklamanie... Keby však zostalo len pri ňom, bolo by to úplne v poriadku. Čo všetko sa však znieslo na našich „zlatých chlapcov“, ktorí by sa ďaleko viac hodili do reklamy „to najlepšie, čo doma máme“, to nemalo dovtedy obdobu. Vyrevovalo sa po nich ako na hromotĺkov z druhej okresnej súťaže v nedeľu poobede. Miro Šatan sa kvôli jednej pokazenej prihrávke stal nešikovným babrákom. Rýchlo sa zabudlo na tie stovky zápasov, kde nechával na ľade dušu, len aby sa jeden priemerný národ mohol aspoň chvíľu cítiť „naj-“. Toľko historické okienko ...  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Prednedávnom som sa po dlhšej dobe odvážil zapnúť televízor a už po niekoľkých sekundách to stálo zato. Šport na TV Joj, moderátor-skinhead s iskričkou v očiach víťazoslávne otvára agentúrnu správu slovami: „Tak sme to Čechom konečne poriadne ukázali.“ Nasledujú zábery zo zápasu NHL, šarvátka v rohu klziska, nato si Zdeno Chára vyťahuje nejakého neboráka z hlúčika hráčov, a po dvoch-troch presných chladnokrvných úderoch je chlapec súci na prihlášku do svetového mierového hnutia. Masaker. Zaliateho krvou ho dotiahnu na striedačku. Naozaj triumfálne víťazstvo.  

 Neskôr som sa v trochu serióznejšom denníku dočítal, že náš vynikajúci obranca bol pod obrovským tlakom, mužstvu sa nedarilo a naviac sa mu v predchádzajúcom zápase od spomínaného hokejistu dostalo podobnej, aj keď predpokladám menšej nádielky. Človek s priemernou predstavivosťou si dokáže predstaviť, aké dôležité je zachovať si vo svete svalnatých tvrďasov rešpekt, pre kapitána mužstva detto. Čo si predstaviť nedokážeme je ten obrovský tlak, ktorému Zdeno Chára musí čeliť a ktorému by drvivá väčšina z nás podľahla. My si skôr všimneme jeho výplatnú pásku, ale to už je o inom. Každopádne, náš skvelý hokejista a na prvý pohľad aj človek, zlyhal. Má na to právo, je tiež len mäso-kostennej podstaty, dôvody som uviedol vyššie. Prečo si však musí televízia všimnúť, že Zdeno ako topobranca ligy „to poriadne ukázal“ nejakému slaboduchému bitkárovi, ktorého tam držia len na to jedno, tomu celkom nerozumiem.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Na slovenskom tíme som si stále vážil to, že okrem športových kapacít sú to predovšetkým kapacity ľudské. Osobnosti ako Bondra, Handzuš, Šatan, Višňovský či Pálffy a ďalších nám môže závidieť celý svet a to som sa zmienil len o tých naj z naj. Aj spomenutí Česi, stále tak samozrejme pyšní na svoj „Manšaft“ sa môžu na mieste roztrhnúť, ale v tomto na nás nemajú. Naopak, vždy som bol hrdý, že sme v mužstve nemali exota typu Dominik Hašek, ktorý je schopný aj v mestskej lige na betónovom ihrisku uprostred Prahy zmasakrovať protihráča len Pán Boh vie prečo. Likvidačný zákrok na Mariána Gáboríka spred pár dní nebol tiež žiadnou náhodou. Pri doplňujúcej informácii, že k nemu došlo za stavu 5:0 pre Haškov tím, duševný stav tohto pána sa zdá byť jasný. To len na ilustráciu toho, že to, aký výber máme my nie je samozrejmosťou, práve naopak, luxusným tovarom. Máme pánov hokejistov, azda lepších ako si vôbec zaslúžime. Už samotný fakt, že ich rozšafne prehliadame o nás hovorí všetko podstatné. 

Peťo Tóth

Peťo Tóth

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Radšej ani nechci vedieť :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu